|
|
|
O FRANCÚZSKU |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
DOVOLENKA |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
FRANCÚZŠTINA |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
INFORMÁCIE |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
KULTÚRNE PODUJATIA |
|
|
|
|
|
|
|
|
Chirac: Francúzsko stratilo geniálneho fotografa, skuto?ného majstra
|
|
|
Paríž 4. augusta – Francúzsko stratilo geniálneho fotografa, konštatoval dnes prezident Jacques Chirac v spojitosti s úmrtím Henriho Cartiera-Bressona.
„S ve?kým zármutkom som sa dozvedel o úmrtí Henriho Cartiera-Bressona. S ním Francúzsko stráca geniálneho fotografa, skuto?ného majstra, jedného z najtalentovanejších umelcov svojej generácie a najrešpektovanejších na svete,“ citovala agentúra AFP z komuniké Chiraca.
Prezident ?alej uviedol, že dobre poznal Cartiera-Bressona, mal k nemu úctu, obdiv a rešpekt. Ako svedok svojich ?ias vášnivo fotografoval najvýznamnejšie udalosti 20. storo?ia, pohyb ?udí a civilizácií, konštatoval prezident.
Minister kultúry Renaud Donnedieu de Vabres pod?iarkol, že fotograf bol ve?kým umelcom a zárove? i reportérom, humanistom i ve?kým svedkom 20. storo?ia, ktorý precestoval svet s nevy?erpate?nou váš?ou. Išlo mu o to, aby zachytil najdôležitejšie momenty. „Jeho hlboko nezávislý nekonformný duch išiel naproti ?u?om. Po boku jeho ve?kej myšlienkovej nezávislosti stála ve?ká starostlivos? o iných ?udí,“ zdôraznil minister kultúry.
Jeden z najvä?ších majstrov fotografie 20. storo?ia Henri Cartier-Bresson skonal v pondelok vo veku 95 rokov vo svojom dome Céreste v Lubérone v juhovýchodnom Francúzsku, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na okolie fotografa. Pohreb Henriho Cartiera-Bressona sa konal dnes.
Henri Cartier-Bresson sa narodil 22. augusta 1908 v Chanteloup v Parížskej oblasti v rodine priemyselníka. Stredoškolské štúdium absolvoval v Condorcet, avšak nezmaturoval. Už v roku 1923 sa za?al zaujíma? o maliarstvo, najmä o tvorbu surrealistov. V rokoch 1927-28 študoval maliarstvo u Andrého Lhota. V roku 1931 odišiel za dobrodružstvom na Pobrežie Slonoviny, kde strávil rok.
Po návrate sa za?al venova? fotografii. Už v roku 1932 vystavoval svoje fotografie v galérii Juliena Levyho v New Yorku. Jeho práce si potom mohli pozrie? aj v Madride.
V roku 1935 Cartier-Bresson odišiel do USA, kde síce nefotografoval, ale za?al sa venova? filmu s Paulom Strandom. V období 1936-39 bol druhým asistentom filmára Jeana Renoira. V tomto období pripravil dokumentárny film o nemocniciach v Španielsku s názvom Ví?azstvo života.
V roku 1940 sa dostal do nemeckého zajatia, odkia? sa mu podarilo vo februári 1943 utiec? po predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch. Po úteku sa stal ?lenom ilegálneho hnutia, ktoré pomáhalo zajatcom a ute?encom zo zajatia. V rokoch 1944-45 sa spojil so skupinou profesionálnych fotografov, ktorí snímali oslobodenie Paríža. V tom ?ase nakrútil aj dokument Návrat o repatriácii vojnových zajatcov a deportovaných.
Po vojne celý ?as venoval reportážam, uverej?ovaniu svojich snímok a prípravám výstav prakticky po celom svete.
Ako fotograf sa Cartier-Bresson rýchle presadil svojím vlastným štýlom, v?aka ktorému sa stal uznávaným majstrom francúzskej školy fotografie. Dlhé roky pracoval ako fotoreportér. Agentúra AFP ho ozna?ila za fotografa humanistu, ktorý vo svojich fotografiách prísne dbal na kompozíciu.
V roku 1947 spolu s Robertom Capom, Davidom Seymourom a Rogerom Rodgerom založil prestížnu fotografickú agentúru Magnum. V roku 1954 sa stal prvým západným fotografom, ktorého prijali v ZSSR.
Dielo Cartiera-Bressona od roku 2003 spravuje nadácia nosiaca jeho meno. Vo svete je rovnako známa ako fotograf. Nadácia už pripravila asi 20 výstav: v Paríži (v rokoch 1955, 1980 a 2003), New Yorku (1974), Mexiku (1982), Tokiu (1989), Ríme (1990) a Zürichu (1998).
|
|